Posledný Poem

Jeseň

Červená, modrá, zelená Paleta farieb nesmierna Zmiešaj ich spolu, vždy vyjde ti iná Ak žiješ len jednu, obklopí ťa špina.
Zverejnenie komentára

Doma

Stena je biela
Obraz trochu nakrivo
Tvoje vlasy v cope, hýbu sa zo strany na stranu
Sedíš pri mne a ja viem, že som doma
Všade, kde si so mnou
Nech je stena stenou
Tvoja dlaň je mojou nehou
Srdce držím pod stehom
Nech tlčie vrelo, pod rezom

Som tvoj
Tak, ako včely majú svoj roj
Patrím tam, ako ty sem
Tá čiara nás spája a vytvára sen
Ak vybledne rokmi
Nevadí, však dalšie sa tvoria
Už nevládzeš krokmi
Prežili sme, čo sme mohli

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Tíšiny

​Stojím priepasti na kraji, Čierne máry ťahajú ma v jamy, Zmätok, v zlatom diáry, Križujú sa biele čiary. Slnko padlo za obzor, Oblak skryl tajomstvo hôr, Naraz neviem, čo skôr, V tme krásy rastie tumor. Tieseň, pád, ten pocit trvá, Vraciam žlč, špinu, krv a Hlinu, čo pri nohách sa hromadí, Pre teba som mŕtvy, ty si v poradí.
Čítať ďalej

Amen

Horí, horí, kostol horí, Čo ma moja duša morí, Ako oheň v slanom mori, Boh s diablom sa opäť sporí. Duši ranu soľ vypáli, Utopí ju v slanom žiali, Boh aj Diabol v sázku dali, Čo mi v raji dávno vzali. Kričím, úpiem, drvím v hrsti, Všetky veci proti srsti, Biela róba slovom triešti, Vietor v oblak ma vymrští. Čiara krížom, krv je v ohni, Diery v srdci ma premohli, Hlava spadla ako kameň, Počuť už len šepot - Amen.
Čítať ďalej