Príspevky

Zobrazujú sa príspevky z dátumu 2017

Posledný Poem

Slučka

Prestrihni lano Neostaň visieť Slučka ťa tiesni stále viac Tep sa náhli ako vlak Keď prerušíš čiaru Už nezačneš znova Vymazať sa nedá a ostane tu Pri miliónoch ďalších Čiarka, bodka, výkričník Čiaru neprežije nik

Hore-=-Dole

Hore je dole Peklo je raj Slnko je tma Lúka je háj Slza je úsmev Slovo je hnev Ak vnímaš rev Aj ticho je spev Teraz je potom Potom je bude Krídlo je rohom Oheň je v blude Pozri sa na mňa Ja nie som Zlo Neverím v Boha No viem, kde je dno Tvoj Boh je diera Čo pohltí sen Čo je to viera? Je ako srieň Tvoj Boh je slovo Čo ukáže tieň Túžba je v tebe Je viac než len vnem

Doma

Stena je biela Obraz trochu nakrivo Tvoje vlasy v cope, hýbu sa zo strany na stranu Sedíš pri mne a ja viem, že som doma Všade, kde si so mnou Nech je stena stenou Tvoja dlaň je mojou nehou Srdce držím pod stehom Nech tlčie vrelo, pod rezom Som tvoj Tak, ako včely majú svoj roj Patrím tam, ako ty sem Tá čiara nás spája a vytvára sen Ak vybledne rokmi Nevadí, však dalšie sa tvoria Už nevládzeš krokmi Prežili sme, čo sme mohli

Peha

Sneh Ticho Počuť len ohýbaný plech Vietor v korune stromu Skláňa sa k tomu Čo sneh prikryl kryštálom Z ľadového lomu Tieň Lúče Guľa spáli všetku dreň Kvet zvädne v slnku i snehu No ak vložíš doň nehu Vryje sa v zem čiarou a možno zbadáš pehu

Ľadové kryhy

Nevidí to každý Pod nohami zrady Stúpaš po ľadových kryhách Nie je to však navždy Prejdeš poľom sladu Hlavou v klíne vnadu Kľúč k dverám tvojho hradu Je prijať správnu radu Necíti to každý Ach, všetky tie vraždy! Ak netrafíš kryhu Tak ten chlad ťa zazdí

Sen

Posielam ti sen Z mesiaca na zem Nebo v hviezdach Roztrúsených, ako slama vo vtáčích hniezdach Posielam ti sen Aby si prišla sem Krajina na moriach Utopená v tichých pohoriach Pošli mi sen Presne, ako ten Čo preruší tmu Prejde ma a stiahne až ku dnu Pošli mi sen V ten deň Keď mora koráb Vystrelí ma k hviezdam v horách Posielam ti sen A ty v ňom Posielaš ten svoj S naším domovom Slza únavy kopíruje očnú linku A celý sen v nej sa zastaví Keď sny sa stanú jedným a ruku ti nastavím

Kôň v lase

Čo z toho su básne? Veď chýba tam rým Sú to len slová No už tomu neverím Tie slová stratené stlačené jak v base O nevšednej kráse, Nechal si ich bežať jak koňa v lase.

Čiara

Čiara v prostred diára Rovná, krivá, zprava doľava Hrubá, tenká, s farbou popola Čiara, čo nevidno, no spevnela Čiara. Biela Odraz zrkadla Les plný slov, lesť, čo prepadla Čiara, čo spája Čiara, čo delí Čo vyberieš si, to ta zmení

Čas

Bdiem, kráľovná V tme, odkiaľ som padol Obklopený jasom Osobnou spásou Ak predtým som sa triasol Tak teraz už viem Svetlom som sa spriadol Už necítim srieň Spím, kráľovná No, viem Odkiaľ príde teplo Že s ním príde sen Obrazy čo nesú ma V diaľavu k úvrati Občas mory, zväčša krásy Čo prežil som a stratil Kvet zvädol Koreň žije Pod zemou však aj ten hnije Čas sveta nič neprežije

Amen

Horí, horí, kostol horí, Čo ma moja duša morí, Ako oheň v slanom mori, Boh s diablom sa opäť sporí. Duši ranu soľ vypáli, Utopí ju v slanom žiali, Boh aj Diabol v sázku dali, Čo mi v raji dávno vzali. Kričím, úpiem, drvím v hrsti, Všetky veci proti srsti, Biela róba slovom triešti, Vietor v oblak ma vymrští. Čiara krížom, krv je v ohni, Diery v srdci ma premohli, Hlava spadla ako kameň, Počuť už len šepot - Amen.