Príspevky

Zobrazujú sa príspevky z dátumu 2016

Posledný Poem

Láska z pod striech

​ Láska je liek Láska je priek Láska je súbor hmlistých riek Láska je hriech Návykový lieh Pokrivený plač i prezlečený smiech Láska z pod striech Z nekonvenčných nepliech Láska je štastie, lás ka je pech

Tíšiny

​Stojím priepasti na kraji, Čierne máry ťahajú ma v jamy, Zmätok, v zlatom diáry, Križujú sa biele čiary. Slnko padlo za obzor, Oblak skryl tajomstvo hôr, Naraz neviem, čo skôr, V tme krásy rastie tumor. Tieseň, pád, ten pocit trvá, Vraciam žlč, špinu, krv a Hlinu, čo pri nohách sa hromadí, Pre teba som mŕtvy, ty si v poradí.

Svet už niet

Stíšil sa svet Zvuku viac niet Zmizla aj nádej Všetky farby sú vred Už ich nepočuť znieť Môj svet prikryl závej Tmy a zamatu skiel Anjel je bez krídiel Tápa v prázdnote tmavej Už nemožem byť Už nevládzem sniť Už nevládzem ďalej Môj svet je len šeď Žiadnej farby tu niet Ani nádeje malej Viac už nemôžem chcieť Takto na svete bdieť Tápam vo vode kalnej Stratil sa svet Mojej duše už niet Už ju nepočuť znieť Už nevládzem mať To, čo chcel si mi vziať More začína vrieť Telo nevládze stáť Viac uz nemám čo dať More pretrhlo sieť