Monsters, inc.

Rosiaci sa dych spája mapky, Stekajú dole sťa malé kvapky, Sen ťa ničí hrôzou, pichá tŕň, Budí ťa strach z čiernych škvŕn. Svet stratil jas a padá z nôh, Ja! budem dnes tvoj osobný boh, Otoč sa ku mne, povedz čo chceš, Čo povieš mne, to všetko smieš. Spolu sme dúha, až na kraj svetu, Spolu sme vzpruha, lupene kvetu, Sťa by roj hviezd, padáme k nebu, Čítame báseň, krásnu no nemú. Odpadol lupeň, spadla hviezda, Vypadol vtáčik z malého hniezda, Zda je to klam, až sa to nezdá, Z kmeňa vytiekla posledná miezga. Vše` vyzerá krásne, No tu končia básne, Na rany viac nechcem voňavé maste, Som zabalený v plaste.

Ležím niekde v kre dlhý večer v tme zelený svit padol zdravý život v hre. Nič nezmení ľudí hlas víl už znie tyrkys v žilách prúdi niečo cítiť, niečo hnije. Spodinou boli v ére žili vo vlastnej sfére protéza v krásnom bedre vlaha v oplzlej miere Potrhané žily v hlave ospalá diera rany sa už vpili prameň oka vyviera mení všetko naokolo vidíš prelud - umrieš skoro.

Bojíš sa vhliadnut do svojich snov Skrývaš sa v húštine stromov a krov Ani les pre ne nevidíš Krv v žilách je kameň a neprúdi Nevieš zosobniť svoju ilúziu  radšej sa utápaš v iných, pohodlnejších Užívaš si lacný život svojich nudných dni - falošný prepich Klietka je malá, kľúče už nemáš Ked vidíš mäso, už sa ho nevzdáš Hlavu nosíš ako dieru Neunesieš žiadnu zmenu Zabalený v plastovej fólii Čakáš na kupcu v regáli Prvý produkt novej éry Dávno slychanej chymeri

Ako blázon chodím v kruhu, Padám nahor, stretnem dúhu, Možno nechtiac môj pád zmarí, Svojím svitom v tmavej žiari. Vlna farieb ma už páli, Celkom isto, i keď v diali, To čo iným dúhy vzali, Mne ich farby srdcu dali. Spaľuje ma blízkosť lávy, Z dúhy plynie ako správy, Farby svetla, vidím pávy, Neviem v sebe spútať mravy. Spleť farieb ma už hltá, Modrá, čierna, možno žltá, Slza z oka von sa tlačí, Všetko zo mňa tebe vďačí. Teraz už som súčasť dúhy, Pocítil som všetky vzpruhy, Už nepadám nahor, nadol, Svoju dušu s tvou som spriahol.

Zmizlo slnko, pre č je mesiac, Pozerám sa na svet le ž iac, Spájam hviezdy v tvary, ba ž iac po Vás, pre m ň a v ž dy tak najviac. Rok za (k)rokom bude mí ň a ť , Svojím snom chcem potme splýva ť , S Vílou v tyrkys chcem sa díva ť , Na č arovný svet spomína ť .

Mäkké kreslo v prázdnej hlave Trošku trávy v hladnej krave Šaty z nájmu, vrah vo vrahu Plný hajzel? Stiahni páku. Čítajú slová no kréda lámu Za to si nikdy nekúpia mamu Kvetom len berú, nedajú vlahu Nestúpia nikdy na slepú váhu. Peniaze z lásky, lacné heslá Kúpia si davy, kúpia si kreslá Morálka dávno ku mrazu klesla Slza z líca v nenávisť prešla. Stupídnosť v tvári, nejasná viróza Lacná hra, na prachy dóza. Všetko sa mení, vždy jasná prognóza Z kópie obrazu - davová psychóza.

Všetci sú dnes nezvestní Všetci ľudia bezcestní Tie devy plné neresti Mladý muž bez nevesty. Upadli no nekričia? Sami seba neničia? Ničomu sa nepriečia Chorú dušu neliečia. Svoj obraz nik z nich nevidí Všetci sú tak nevinní Ukazujú na iných Tak rovnako prehnitých. Tí ľudia sú už väzňami Z vlastnej vôle, bez rany Beze snov a bez vrany Prejdú smrťou za brány.

som každá tvoja slza obmývam tvoju tvár ako voda skalu stekám a v každom póre zanechávam časť so mňa som v tebe i na tebe moja soľ ostane navždy na tvojej tvári žiadna iná ju nezmarí stekám a roztápam ti make-up rozmazávam sa po celej tvojej tvári a som ty som z teba vzišiel som aby som pokropil tvoje suché líca aby som ovlažil tvoju kožu aby som cítil ten pocit aby si ty cítila mňa a budeš vedieť že ta milujem budeš vidieť že ta milujem ucítiš to ako kvet vzoprie voda korene zapustíme hlboko a nič ich už nevytrhne neprestaň polievať umierajúci kvet

Mesiac zmizol, slnko padá Eva zúfa, Adam hľadá Prehnité jablko, krvavá záhrada Eden sa stráca, Sodoma rozpadá. Prekliate stádo, ovečka obetná, Strela v hlave, navždy tak pamätná, Muchy sa zlietajú, rana otvorená, Obecenstvo tlieska, show je ukončená. Vyhlúply ksicht, protéza v hlave, Po ruke zbraň, tak stratíš sa v dave, V oku odraz hlavy v skrate Nosíte kostýmy úloh, ktoré len hráte.

Slepé oko vidí v diali Ako padli dávni králi Ako slovom život brali  Ako srdciam nádej vzali Ako plameň meča páli Ako sen im myseľ kalí Pre všetku krv čo iným vzali pre lož a smrť čo iným priali. Zradný je ich tmavý les Tieňom sviští rýchly rez Zhnitá, smutne bledá zvesť Vlajku pravdy rýchlo zves Bez koruny kráľ je dnes Ďalej riadi čierny ples Kocky v hre sú a z nich des - Prachy, zbrane, - tak zalez.

Počujem pískať vietor Hrá svoju obľúbenú A predsa vždy inú Nikdy som neprišiel na to, ktorú Taký je život Všimol som si prvú kvapku Už ich je viac Ich počet rýchlo rastie Prší Prší ako keď polievam kvety To nie je často Taký je život Ešte, že padá dážď Kvety už boli suché Topia sa v záplave malých mokrých bômb Ohýnajú sa pod tlakom ich dopadu Už sú väčšie Odlomil sa lístok Operácia nepomôže Taký je život Som pán čo sa zničí sám Taký je život

Démon za d ň a bieleho H ľ adá svoju tvár Napokon d ň a jedného V duši nájde svár. V zrkadle stráca sa obraz Hmlí sa svetlo o č iam Vidno u ž len matný obraz Oscarov Dorian.

Nie je vždy všetko ako sa zdá Nie je vždy všetko také krásne Niekto sa vpolke cesty vzdá Niekomu vpolke svetlo zhasne. Všade je tma, ja neviem sa hnúť Ničím sa vydám na temnú púť V objatí chladnom, strieborných pút Kráčam armádou večných minút. Nové okno nakreslil som včele Dostal sa von, už nie som vcele Všetko je čierne, všetko je biele Anjela svojho nechal som vtele. Dieru vhlave spájam si nitom Vopare krvi nad chodníkom By zhliadol som a bol pri tom Ako opica stala sa hitom.

Zhnitý sšíp zo zlatej kuše Čierny lupeň z bielej ruže Anjel zrady vzišiel z duše Úzkosť, strach už do mna kuše. V plytkej mláke tápam na dne Veľa vody - kvet ti zvädne Farby svetla vidím matne Tieň a šeď moj život kradne. Čierny mrak zatiahol páku Slané kvapky plnia mláku Hladina sa dvíha rýchlo Naokolo všetko stíchlo. Tmou a hĺbkou počut hlasy Blízkych duší mojej spásy Prenikavé vravy krásy Ťahajú ma z mojej basy.

Dlhý a horúci dala s` mi bozk Ako keď sviečke topí sa vosk Išli sme cestou až prišiel most A pod ním priepasť, hlboká dosť Nechala s` ma padnúť, no držím sa skál Zo smutných ja som ten najväčší kráľ Bolo mi fajne kým som ťa mal Čo bolo vo mne, všetko som dal Láska je stále no srdce je prieč Srdce je láska a telo je reč Dni plné medu a nad krkom meč Bolo mi krásne no už je to preč Bezducho osobný, hučiaci dav Kričí mi v hlave niečo si sprav Všade je počuť mohutný vrav Nerestných, krátkych, špinavých správ Teraz som bodliak trčiaci z kade Mohutný tŕň rastúci v sade Som ako popol, čo zostal z dreva Ako ten prach, čo padá z neba.

Tešil sa blázon Na hlave blato Zistil až s časom Že v hlave je zlato Tešil sa blázon Vyriešil skúšku Nechal hneď vyrásť Na smreku hrušku Teší sa blázon Všetko je inak Tie letá vzad Nestíha stínať Teší sa blázon Dobíja svet Stratil však hlavu Miesta už niet Neteš sa blázon Nie ty si prvý Čo prišiel na to Že žijeme v krvi. Neteš sa blázon Nie ty si prvý Čo prišiel na...