Príspevky

Zobrazujú sa príspevky z dátumu júl, 2017

Posledný Poem

Ľadové kryhy

Nevidí to každý Pod nohami zrady Stúpaš po ľadových kryhách Nie je to však navždy Prejdeš poľom sladu Hlavou v klíne vnadu Kľúč k dverám tvojho hradu Je prijať správnu radu Necíti to každý Ach, všetky tie vraždy! Ak netrafíš kryhu Tak ten chlad ťa zazdí

Sen

Posielam ti sen Z mesiaca na zem Nebo v hviezdach Roztrúsených, ako slama vo vtáčích hniezdach Posielam ti sen Aby si prišla sem Krajina na moriach Utopená v tichých pohoriach Pošli mi sen Presne, ako ten Čo preruší tmu Prejde ma a stiahne až ku dnu Pošli mi sen V ten deň Keď mora koráb Vystrelí ma k hviezdam v horách Posielam ti sen A ty v ňom Posielaš ten svoj S naším domovom Slza únavy kopíruje očnú linku A celý sen v nej sa zastaví Keď sny sa stanú jedným a ruku ti nastavím

Kôň v lase

Čo z toho su básne? Veď chýba tam rým Sú to len slová No už tomu neverím Tie slová stratené stlačené jak v base O nevšednej kráse, Nechal si ich bežať jak koňa v lase.

Čiara

Čiara v prostred diára Rovná, krivá, zprava doľava Hrubá, tenká, s farbou popola Čiara, čo nevidno, no spevnela Čiara. Biela Odraz zrkadla Les plný slov, lesť, čo prepadla Čiara, čo spája Čiara, čo delí Čo vyberieš si, to ta zmení

Čas

Bdiem, kráľovná V tme, odkiaľ som padol Obklopený jasom Osobnou spásou Ak predtým som sa triasol Tak teraz už viem Svetlom som sa spriadol Už necítim srieň Spím, kráľovná No, viem Odkiaľ príde teplo Že s ním príde sen Obrazy čo nesú ma V diaľavu k úvrati Občas mory, zväčša krásy Čo prežil som a stratil Kvet zvädol Koreň žije Pod zemou však aj ten hnije Čas sveta nič neprežije