Príspevky

Zobrazujú sa príspevky z dátumu 2020

Posledný Poem

Som

Som všetko zlo svojich predkov Som všetci moji predkovia Potvrdí to Boh On sú moji svedkovia

Pra(c)h

Ak rozhodneš sa zvýriť prach Rozplynie sa aj tvoj strach ​ Vykroč cez svoj prah

Príbehy smrti

Ležím v bielom kresle Ruky mierne skleslé Bez potuchy v čase, mieste Smrť ma domov nesie

Príbehy života

Sedím v čiernom kresle A premýšľam, kde sme Kedy uzavrie sa kruh Farebných dúh a čiernych šmúh

Do dna

Nafúkni balón príliš Praskne A ty to cítiš ​ O čo viac drieš O to horšie sa stane No len preto, že smieš Nevystaviaš zámok z bane ​ Túžba ku dnu ťa ťahá Topí ťa viac, čím väčšia je snaha

Čestný muž

Skrývaš sa v tme Neviem ta nájsť Neviem, kde sme Začnem sa triasť Pocestný druh Je plný vzprúh Možno aj rúž Nosí počestný muž

S hlavou na ramene

Bod v ničote, oň dokážeš sa chytiť Ako kvet stratený v zlatom mori piesku Neviem odkiaľ berieš vlahu, nech život môže prýštiť V ničom navôkol ležíš v tmavom lesku Pre väčšinu sme nikto a nikde, nie sme ani na mape Predsa, ty si stred, Ty otáčaš vesmír Smutní či šťastní, keď ležíme na kanape S hlavou na ramene, som vláčny ako kašmír Ak mám odísť, nech teda príde skon Počuť chcem len teba, žiaden zvon