Posledný Poem

Jeseň

Červená, modrá, zelená Paleta farieb nesmierna Zmiešaj ich spolu, vždy vyjde ti iná Ak žiješ len jednu, obklopí ťa špina.

Kral smutnych


Dlhý a horúci dala s` mi bozk
Ako keď sviečke topí sa vosk
Išli sme cestou až prišiel most
A pod ním priepasť, hlboká dosť

Nechala s` ma padnúť, no držím sa skál
Zo smutných ja som ten najväčší kráľ
Bolo mi fajne kým som ťa mal
Čo bolo vo mne, všetko som dal

Láska je stále no srdce je prieč
Srdce je láska a telo je reč
Dni plné medu a nad krkom meč
Bolo mi krásne no už je to preč

Bezducho osobný, hučiaci dav
Kričí mi v hlave niečo si sprav
Všade je počuť mohutný vrav
Nerestných, krátkych, špinavých správ

Teraz som bodliak trčiaci z kade
Mohutný tŕň rastúci v sade
Som ako popol, čo zostal z dreva
Ako ten prach, čo padá z neba.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Tíšiny

Amen